Iné – súvisiace pojmy:
Za nadradený pojem k pojmu dobrovoľníctvo možno považovať pojem filantropia. Slovo filantropia býva definované ako ľudomilnosť, dobročinnosť. V súčasnosti sa pojem filantropia veľmi často používa ako označenie pre modernejšiu formu darcovstva, označuje darcovstvo, ktoré sa snaží riešiť problémy spoločnosti podporou vzdelávania, inovácií a rozvojom schopností ľudí, aby si boli schopní pomôcť sami. Filantropia je historicky viazaná viac na bohatších členov spoločnosti a predpokladá isté rozšírenie individuálneho darcovstva. Filantropia je spájaná aj so sociálne zodpovedným správaním podnikateľských subjektov (tzv. firemná filantropia). Aj keď medzi pojmami charita a filantropia bežne nerozlišujeme, ako upozorňuje Strečanský, rozdiel medzi nimi je vyjadrený najmä zámerom, s ktorým sa „dávanie“ realizuje. Filantropia predstavuje tzv. rozvojový typ dávania, vychádzajúci z princípu svojpomoci, kým charita označuje skôr pomoc tým, ktorí sú v núdzi a bolesti.
Altruizmus je protikladom egoizmu. Vyjadruje „mravný princíp, ktorý spočíva v nezištnej službe iným ľuďom a v ochote obetovať pre ich dobro vlastné záujmy. Pojem altruizmus sa vzťahuje len na konanie jednotlivcov, nie inštitúcií alebo organizácií.
Dobročinnosť predstavuje „všeobecný pojem označujúci rôzne aktivity motivované láskou k blížnemu a snahou pomôcť človeku, ľudstvu, svetu“. Jeho podstatu tvoria darcovstvo, ktoré môže mať formu materiálnu (vecné dary) a finančnú (peňažné dary) a dobrovoľníctvo (môže byť vnímané tiež ako darovanie napr. času, energie, a pod.). Charita a filantropia predstavujú dve rôzne formy, respektíve podoby dobročinnosti.
Charita je tradičnejšie pomenovanie altruistického správania jednotlivcov alebo inštitúcií zameraného na pomoc ľuďom v núdzi. V bežnom ponímaní sa charita snaží zmierňovať okamžité utrpenie, prípadne biedu ľudí.
V súvislosti s dobrovoľníctvom hovoríme často aj o prosociálnom správaní. „Prosociálne správanie sa vyznačuje skutkami a činmi vykonávanými v prospech druhého bez očakávania odmeny (materiálnej či finančnej) alebo sociálneho súhlasu. Prosociálne správanie je obyčajne používané ako synonymum pojmu altruizmus, pričom má rozmanité formy: darovanie, vyjadrenie porozumenia, pomoc, podpora a medzi jeho formy môžeme zaradiť aj dobrovoľníctvo.
Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že dobrovoľnícvo je výrazom prosociálneho a altruistického správania a osobitou formou dobročinnosti. Zároveň spadá aj do súčasného, moderného chápania filantropie, nakoľko ide o pomoc smerujúcu k svojpomoci a rozvoju jednotlivcov, komunít, či celej spoločnosti.
Za dobrovoľníctvo sa vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých. Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti, energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti.
Dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá sa uskutočňuje v komunite, v spolupráci s neformálnou skupinou alebo prostredníctvom organizácie, či konkrétneho programu.
Princípy dobrovoľníctva
Dobrovoľníctvo prináša úžitok komunite aj dobrovoľníkovi.
Dobrovoľnícka práca nie je platená.
Dobrovoľníctvo je vždy vecou voľby.
Dobrovoľníctvo nie je činnosťou povinnou pre získanie dôchodku alebo štátnych príspevkov.
Dobrovoľníctvo je legitímnym spôsobom, ktorým sa občania môžu zúčastňovať na aktivitách vlastnej komunity.
Dobrovoľníctvo je nástrojom pre jednotlivcov alebo skupiny, prostredníctvom ktorého môžu napĺňať ľudské, environmentálne alebo sociálne potreby.
Dobrovoľníctvo je aktivita realizovaná výhradne v rámci neziskového sektora.
Dobrovoľníci nenahrádzajú platených zamestnancov, ani pre platených zamestnancov nepredstavujú hrozbu z hľadiska bezpečnosti práce.
Dobrovoľníctvo rešpektuje práva, dôstojnosť a kultúru iných.
Dobrovoľníctvo propaguje ľudské práva a rovnosť šancí.
(Viac v sekcii O dobrovoľníctve)
V súvislosti s dobrovoľníctvom sa často stretávame aj s pojmami dobrovoľnícky sektor a dobrovoľnícka organizácia. Tieto slovné spojenia v podstate vyjadrujú jeden zo základných znakov tretieho sektora a neziskových organizácií, a to že „majú dobrovoľnícky charakter, t.j. spravidla sa v nich prejavuje určitý stupeň dobrovoľníckej účasti“.
V tejto súvislosti však chceme upozorniť na to, že stotožňovanie mimovládnych neziskových organizácií a dobrovoľníckych organizácií je nesprávne. Dobrovoľnícke organizácie sú jedným z typov neziskových organizácií. Prevažuje v nich podiel dobrovoľníckych činností, respektíve sú založené na dobrovoľníckom princípe a svoju činnosť by bez dobrovoľníkov nemohli realizovať. Neznamená to však, že nepracujú profesionálne. Mnohé dobrovoľnícke organizácie pracujú s dobrovoľníkmi na profesionálnej úrovni, teda odborne a zároveň pod vedením platených odborníkov, a to napr. školiteľov, konzultantov, koordinátorov dobrovoľníkov a pod.
Dobrovoľnícke organizácie sú organizácie, ktoré sa zaoberajú organizáciou dobrovoľníckej činnosti a ktoré si svoju činnosť bez dobrovoľníkov nevedia často predstaviť. Dobrovoľnícke organizácie sa zaoberajú rôznymi oblasťami dobrovoľníctva, podľa cieľových skupín je to napr. sociálna, kultúrna, ekologická oblasť a pod, podľa regiónu realizujú dobrovoľnícke programy na lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej úrovni a podľa dĺžky dobrovoľníckej činnosti môže ísť o jednorazovú, pravidelnú dlhodobú alebo občasnú, resp. nepravidelnú spoluprácu. Na základe svojej cieľovej skupiny a oblasti práce potom vytvárajú podmienky a pravidlá pre prácu s dobrovoľníkmi, teda dobrovoľníkov organizujú alebo manažujú.
Zdroje:
STREČANSKÝ, B.: Filantropia vo svete a na Slovensku. In: Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie, Bratislava : 2000.
