Čin zasluhujúci obdiv - rekonštrukcia školy v Ugande

Začali sme spoluprácu s ugandskou organizáciou NYEN a keďže sa hovorí, že Uganda je Afrika pre začiatočníkov, rozhodli sme sa začať tu. Prvýkrát sme vyslali dobrovoľníkov do Ugandy v minulom roku. Na projekt sme posielali dve dievčatá potom, ako sme najskôr projekt osobne navštívili v prechádzajúcom roku a snažili sa Sidóniu a Zuzku pripraviť čo najviac na veľké rozdiely medzi slovenskou a ugandskou realitou. Najmä čo sa týka počasia, životnej úrovne, kultúry života. Po trojmesačnom projekte sa dievčatá vrátili 1. januára 2015  a prišli do KERICu porozprávať ako svoj projekt prežili, čo tam robili.

Projekt bol rozdelený na dve lokality. Cez týždeň bývali na vidieku, v malej dedinke a cez víkend v Kampale. V dedinke bývali v ugandskej rodine, ktorá sa skladala z mamy a detí. Dom je organizovaný tak, že všetky dievčatá spávajú v jednej izbe a chlapci v inej. Dom nemá vo vnútri žiadne hygienické zariadenie. Záchod, typická latrína je mimo domu a nie sú na nej ani dvere, sprcha je tiež vonku, tečúca voda neexistuje, tak si musíte vodu na umývanie nanosiť. Život v dedine je veľmi jednoduchý, obchod podľa nášho vnímania tam neexistuje, ale sú tam malé bufety, kde miestny predávajú svoje kuchárske výtvory. Inak to si dievčatá veľmi pochvaľovali, že Uganďania varia veľmi chutne. V dedine nebola ani elektrika. Naše dobrovoľníčky učili v škole, do ktorej chodilo okolo 150 detí z celého okolia, niektoré museli kráčať bosé aj viac ako hodinu. Keď zbadali školu, boli celkom zdeptané, že v takejto ošarpanej budove, bez omietok, bez podláh, škaredej, deti nadobúdajú svoje prvé vedomosti. Úplne spontánne sa rozhodli, že s tým niečo urobia. Urobili si plán, čo všetko by chceli opraviť, prediskutovali to so svojou hosťujúcou organizáciou a rozhodli sa ísť do toho. Nič nie je zadarmo, preto prvou úlohou bolo získať financie. Oslovili slovenskú obchodnú spoločnosť v Ugande o podporu a svoje rodiny  a priateľov. Podarilo sa im získať viac ako 1000 €. Spolu so žiakmi sa pustili do rekonštrukcie školy. Hosťujúca organizácia im pomohla nájsť remeselníkov, ktorí urobili odborné práce, Sidónia a Zuzana úplne profesionálne manažérsky zvládli koordináciu všetkých prác tak, aby všetko bolo skončené ešte pred ich odchodom. Len pre ilustráciu, prileteli do Ugandy 1.októbra 2014, po celý čas učili 150 detí v ugandskej dedine bez elektriky, tečúcej vody, kanalizácie a bez internetu, mobilného signálu. V decembri majú v Ugande prázdniny, ktoré boli využité na rekonštrukciu školy, ktorá pozostávala z položenia podlahy, urobenia omietok vo vnútri aj z vonku, vymaľovaní a zariadení nábytkom..

Keď som tento príbeh počula z ich úst, keď to prezentovali skôr tak mimochodom, určite nie, že vykonali nejaký hrdinský čin, ihneď som si povedala, že ich neskutočne obdivujem, že obnovili moju vieru, že keď sa človek rozhodne, môže zmeniť veci okolo seba a dievčatá by si zaslúžili, aby sa o ich činnosti na dobrovoľníckom projekte vedelo. Na záver tohto príbehu asi len toľko: Sidónia, Zuzana, klobúk dole.