Cesta k dobrovoľníctvu

Moja vlastná cesta k dobrovoľníctvu sa diala zároveň mojou obrodou. Na prvej univerzite som sa dostal do kontaktu s filozofiou, kde najväčším prínosom bola pre mňa skúsenosť – prijať druhého človeka. Prijať jeho uhol pohľadu, jeho názor, ktorý plynie z  celkovej individuálnej situácie dotyčnej osoby a pochopiť i konkrétne konanie.

Počas života som čoraz viac nadobúdal pocit, že človek si príliš rýchlo zvykne na niečo ako na niečo samozrejmé. To ho zbavuje nutnosti ostať pokorným. Život je ring a stačí málo, aby vám dal poriadny preplesk. Je to ako by ste sa prechádzali po pódiu a zrazu ste stúpli vedľa. Ocitnete sa v prostredí, ktoré vám dovtedy bolo neznáme. Ocitnete sa medzi ľuďmi, ktorých ste bežne nestretli, o ktorých ste sa nie vždy dopočuli alebo – alebo ste často obchádzali. Pokora vás naučí sa zastaviť. Zastaviť a vnímať. Vnímať a uvažovať a potom si prepožičiate od Descarta s miernou obmenou myšlienku „myslím, teda konám“.

Myšlienka k činu je z nášho pohľadu asi najkrajšia – pripúšťam. Avšak najvzrušujúcejším momentom aj tak ostane práve ten, keď tú pomocnú ruku podáte adresátovi, ktorý o vás ani len netušil a stávate sa pre neho darom – v tom momente pochopíte, že najkrajšie slová sú skutky. Vy sami sa stanete nositeľom a šíriteľom tejto myšlienky. Vy sami prechádzate svojím osobným rastom – osobným duchovným rastom, pretože vďaka adresáta je síce príjemná a poteší, ale môže sa stať, že vďaka bude mať rôzne formy, ale ten pozitívny egoizmus - i ten najlepší človek potrebuje cítiť uspokojenie – tá vnútorná radosť zo seba ako človeka, človeka podieľajúcom sa na šírení dobrej/správnej veci je niečím, čo Frankl vyslovil – zmysel sa nemá vytvárať, ale zmysel sa má odhaliť.

Každé ráno sa budíme a máme množstvo jednoduchých volieb. Keď vstanem ľavou alebo pravou nohou bez problémov (handicapovaní to, žiaľ tak ľahké nemajú), či vôbec vstanem (pacienti pripútaní na lôžko), či si dám takú alebo onakú formu raňajok, oblečiem ten alebo onen odev, vezmem batoh a knihy a odídem na autobus do školy, čo je pre mňa samozrejmá samozrejmosť – pre mňa toto uvedomenie si, že tieto možnosti vôbec nie sú samozrejmosťou ale darom a so skroteným egom, mi pomohli k ceste k nezištnej pomoci a myslím si, že dobrovoľníctvo je životná filozofia. Filozofia rovnaká ako postoj k altruistickej alternatíve života. rovnako ako voľba k etickému, humánnemu, empatickému postoju v živote.

Moja stáž v CARDO

V apríli som sa zúčastnil ako súčasť tímu vystavovateľov našej organizácie na výstavisku Job Expo v Nitre – veľtrhu práce, kde sa zúčastnili i stredné školy v rámci výstavy Mladý tvorca 2014. absolvovali sme dve prezentácie o nás, našej činnosti a zároveň sme boli k dispozícii v našom stánku, kde sme radi podávali záujemcom informácie o dobrovoľníctve, o našom poslaní a vízii.

Satisfakcia? Úprimný záujem ľudí, ktorí vedia, čo dobrovoľníctvo obnáša a majú záujem vo svojom čase pomáhať. Samozrejme, nielen tých, pretože sme mali často aj ľudí, ktorí sa zaujímali o túto tému po prvýkrát. Boli to ľudia z rôznych smerov, rôznych zameraní, presne ako existujú dôvody pre angažovanie sa v duchu dobrovoľníctva.

Vo vedľajšom pavilóne, ako som už spomenul, boli mladí vystavovatelia zo stredných škôl, ktorých sme sa taktiež rozhodli osloviť a porozprávať sa či už s nimi alebo ich zástupcami. Oslovená mládež zareagovala veľmi dobre, zaujímali sa o nás (o dobrovoľníctve už čo to vedeli) a letáky s prospektami prijali s elánom a s prísľubom, že o CARDE vo svojom okolí porozprávajú.

Účasť na výstave vám dá niekoľko benefitov. Ocitnete sa medzi ľuďmi, ktorí pracujú – naozaj pracujú. Výstava vám vždy bude pripomínať akýsi úľ, kde sa hemží roj ľudí. Hoci vystavovatelia sú skôr tí stacionárni – oni majú za sebou tú prácu od prvého kroku prípravy miesta, od prípravy podkladov až po neúnavnú odhodlanosť podať tie správne informácie adresátovi. To je motivujúce. Zároveň sa sami zapájate do tohto procesu v rámci vlastnej organizácie. vystupujete v jej mene, ľudia sa na vás obracajú, pýtajú- to všetko vás učí komunikačným skúsenostiam a zručnostiam, skúsenostiam s vystupovaním na verejnosti, prezentáciou vašou vlastnou a pod.

Stáž v neziskovej organizácii

V podstate nie je vždy tak dôležité čo študujete, ale to, čo ste sa ochotní prípadne naučiť nové a či máte chuť. Smer štúdia je možno trochu dobré zosúladiť pri voľbe tej ktorej organizácie. avšak veľa organizácií sa činí v legislatíve alebo potrebuje poradiť v tejto oblasti. Veľa organizácii potrebuje pomôcť s designom svojej web stránky. Mnoho organizácií potrebuje administratívne vypomôcť a mohli by sme pokračovať ďalej.

Osobne som študoval program verejnej politiky, ktorý zaberá široké spektrum tém, dotýkajúcich sa celej spoločnosti. Zároveň som sa venoval i občianskej spoločnosti a tretiemu sektoru, ktoré spolu úzko súvisia a sú pre spoločnosť to, čo vzduch – čistý vzduch pre naše pľúca.

Stáž v organizácii, ktorá nám je hodnotovo a filozofiou blízka, je veľmi hodnotná. Nielen preto, že často prax je od teórie v školských ľaviciach iná a teda máme možnosť sa ešte skôr priučiť tejto realite bežného sveta, ale stáž nám dáva príležitosť. Príležitosť sa seba prezentáciu toho, čím disponujeme, ale skôr možnosť sa učiť ako to v organizácii funguje. Priučiť sa skutočnému projektu so všetkými jeho prípravami, nástrahami, ktoré prežijeme na vlastnej koži, vlastnou skúsenosťou. Porady, krízové stretnutia, výberové konania, termíny ohľadom grantov, rôznych eventov a pod. to všetko nás vťahuje do praxe života a učí nás odolnosti, flexibilite a praxi ako takej, ktorú nám škola a skriptá nikdy nedokážu podať takýmto účinným a efektívnym spôsobom.