Rozhovor: stážista Tibor

Tibor Kakaš: „Dobro aj zlo sa v dejinách recyklujú a sme tu preto, aby sme tieto prípady eliminovali a pomáhali.“

Náš tím posilnil ďalší skvelý človek s pestrými dobrovoľníckymi skúsenosťami. V detskom domove Studnička podával pomocnú ruku profesionálnym rodičom. Na Úrade splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti vypomáhala v administratívnej činnosti a spolupodieľal sa na tvorbe dvoch konferencií. V organizácii UNICEF si hľadá svoje dobrovoľnícke miesto, oslovila ho téma participácie mládeže a jej hlasu, ktorý má reprezentovať ich myšlienky a názory a ktorý je potrebné a prospešné vypočuť.

Dobrovoľníckym aktivitám ochotne venuješ množstvo času a energie. Čo ťa motivovalo stať sa dobrovoľníkom?

Priznám sa, začal som s  dobrovoľníctvom pomerne neskoro. Je to však lepšie ako svoj potenciál nevyužiť vôbec. Uvedomil som si dva fakty. Jeden z nich, ktorý je pre mnohých samozrejmosťou – aj pre mňa dlho bol.

Mám štyri zdravé končatiny, ráno vstanem bez problémov. Som sebestačný, čo sa bežných úkonov týka . Mám prístup k vode, dostupnosť jedla, šatstva a pochádzam z rodiny dobrých hodnotových základov.

Druhým je fakt, s akou chuťou samo osebe a vervou napriek prekážkam pomáhajú často tí, ktorí sami pomoc v nejakom smere potrebujú. Ich motivačné pozadie, ich čin mi doslova uložil povinnosť pomôcť ako prejav vďaky za zdravý život.

Ako dobrovoľníctvo zmenilo tvoj život?

Tak ako je soľ potrebná pre náš pokrm každodenný, tak i mravenčia práca prispieva k dielu ako takému. Možno skutočne máme v sebe čosi božské a vlastnosť a schopnosť sa podeliť s naakumulovanými skúsenosťami a predávať ich ďalej. Je v tom pokora, ktorú sami prijmete. Byť užitočným v sebe skrýva hlbší význam a nadväzuje na mnoho ďalších možností. Kým môžem budem sa snažiť byť nápomocným formálne i neformálne. Ak získate dôveru, uznanie a stanete sa sám motiváciou, aká lepšia satisfakcia to pre vás môže byť? Tým budem spokojný. Ak budem spokojný, budem pokojným.

 Ktorá spomedzi tvojich dobrovoľníckych aktivít ťa najviac napĺňa?

Každá činnosť má svoje špecifiká. Pri niektorej ste priamo v praxi s klientom, niektorou  aktivitou prispievate k chodu činnosti tej ktorej organizácie. Keď vidíte úsmev dieťaťa alebo spokojnosť kolegu je to tá najlepšia satisfakcia, aj keď v prvom prípade je to o čosi príjemnejšie.

Pridanou hodnotou mimo tej hodnotovej sú práve tie zručnosti, ktoré sú často tvorené čiastkovými činnosťami, ale tam to práve začína – hneď po úvahe byť nápomocným a spoluautorom dobrej veci.

Čo ti dobrovoľníctvo dáva? 

Frankl tvrdil, že zmysel sa nemá vytvárať, ale odhaľovať.

Ako dobrovoľník pracuješ aj deťmi, ako sa ti podarilo získať si ich? Vo vzťahu k deťom si skôr kamarátsky alebo rodičovský výchovný?

Tak ako nemôžete po rokoch presadiť strom, tak môžete očakávať, že zanedbaná starostlivosť o deti prinesie svoju daň. deti sú spontánne, súvislosti spájajú iným prístupom a možnosti vidia tam, kde sme my už krátkozrakí. Ak chcete spoznať suseda na druhom poschodí, musíte k nemu zísť z toho štvrtého. Ak si chcete získať dieťa, musíte do jeho života vkročiť, prijať ho, načúvať a používať jeho jazyk, predovšetkým. Predošlý prístup je práve tým kamarátskym, ale netreba zabúdať, že burina rastie všade ta, kde to dovolíme a že má tuhé korene. Zo svojich skúseností viem, že dieťa treba korigovať a potrebuje svoje mantinely – o tom niet pochýb. Ide o rovnováhu, aby ste mali u neho rešpekt a uznanie s láskou zároveň.

Pri tvojej práci mnohokrát natrafíš na smutné osudy ako zvládaš tieto situácie? Myslím udržať si možno tak trošku nadhľad a odstup, neupadať do smútku.

Žena ako obeť je niečo smutné a zlé. Dieťa ako obeť je hrozné. Žena s dieťaťom ako obete, to je otrasné. Prvé skúsenosti vám vezmú ilúzie. Nesmú vás však zraziť a „otupiť“. Dobro aj zlo sa v dejinách recyklujú a sme tu preto, aby sme tieto prípady eliminovali a pomáhali.

Dobrovoľníctvo zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu, akým spôsobom by sa podľa teba mohlo dobrovoľníctvo dostať do širšieho povedomia Slovákov?

Premýšľal som v poslednej dobe nad touto otázkou. Nemyslím si, že existuje iná možnosť ako „reforma spoločnosti“. Od introspekcie jednotlivca k prehodnoteniu hodnôt, ktoré vyznáva. Akonáhle jeho cieľ presiahne jeho samého, je na správnej ceste. Dobrovoľníctvo treba do spoločnosti opäť „nainfikovať“ v dobrom slova zmysle. Dobrovoľníctvo má byť životnou filozofiou. Nie dobrou vecou, ale správnou vecou. Mladých treba počúvať, nielen poučovať. Deti a mladí ľudia vnímajú veci iným prístupom. Často, my dospelí, sme v myslení skostnatení – je to asi podmienené aj postojom spoločnosti z predošlých niekoľkých dekád.

Ak sa niekedy opýtate mladých na názor – už ho nemajú. Priestor pre ich názor bol udupaný ignoranciou alebo odmietnutím. To je frustrácia, deti prestávajú premýšľať, byť aktívnymi a prichádza „myšlienkové vzduchoprázdno“, rezignácia alebo vzdor. Dobrovoľníci pri záplavách potešia. Učia sa kolektivizmu a zodpovednosti. To je však v stave núdze. Dobrovoľník je však človekom, ktorý vystúpi z konformity svojho života a jeho čin motivovaný empatiou posunie jeho komunitu, región a spoločnosť štátu. V neposlednom rade úloha médií, politickej elity a čas rodičov pri deťoch. Systém, v ktorom žijeme, je ako kolotoč. Pri veľkej rýchlosti vnímate všetko rozmazane, detaily vám unikajú a z obrazu, ktorý evidujete, nič nemáte.

Kant raz povedal: “Druhého presvedčíš jeho vlastnými myšlienkami“. Tu niekde sa skrýva riešenie.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

V najväčšej miere čítam, športujem a venujem sa synovi svojej expriateľky.

Nedávno si sa stal súčasťou nášho tímu, čím ťa CARDO oslovilo, aké sú tvoje očakávania od pôsobenia u nás?

Zaujalo ma možnosťou sebarealizácie a priučenia sa veciam novým, predovšetkým príležitosti participovať na projekte, na ktorý úspešne získame grant. Viera, že nastane opäť posun a nová dávka dobrej veci. Očakávam, že pochopím vo väčšej miere sieťovanie organizácií, poslanie organizácie akou je CARDO, jej víziu a svoj prínos pre ňu.

Ktorá oblasť pôsobenia dobrovoľníctva si podľa tvojho názoru zaslúži najviac pozornosti?

Pre náš život potrebujeme vodu, lesy a kvalitnú pôdu. Potrebujeme aj vtáctvo i morské živočíchy. Je nutná  starostlivosť, ochrana a zaistenie reprodukcie týchto zdrojov, ktoré sú nevyhnutnosťou. Tieto oblasti sú závislé na ľuďoch dobrej vôle rovnako ako šírenie obrody v spoločnosti a prispievaniu k reforme spoločnosti ako som sa už vyjadril skôr. Vchádzame do éry, ktorá prinesie mnoho zmien, na ktoré nie sme pripravení a mnoho zmien si vyžaduje mnoho ľudského kapitálu. Na záver si dovolím iba jednu myšlienku, ktorú som raz kdesi počul. „Príde čas, keď sa budeš musieť rozhodnúť medzi vecou jednoduchou a vecou správnou.“