Xénia: Ako som sa dostala do CARDO

Život je pre mňa nekonečné dobrodružstvo. Keby mi niekto pre piatimi rokmi povedal, že o päť rokov budem práve tu, na tomto mieste, ťažko by som mu uverila. Moja cesta do CARDO začala v Srbsku, keď som si uvedomila, že mi ten život, aký som mala, už nestačí. Rozhodla som sa preto zapísať na vysokú školu na Slovensku. A práve vtedy, keď som prišla na Slovensko, vo mne vzkrsla myšlienka o dobrovoľníctve. Všetci moji spolužiaci mali nejaké brigády a svedomito pracovali na svojich životopisoch. Musím sa priznať, že aj moja prvotná motivácia k dobrovoľníctvu bola mať ďalší riadok v CV. Rýchlo som ale zistila, že je dobrovoľníctvo omnoho viac než samotná pracovná skúsenosť. 

Začala som „dobrovoľníčiť“ ako lektorka angličtiny pre deti v detskom domove. Vtedy mi najväčšou odmenou bola obrovská motivácia dieťaťa k učeniu, akú som nikdy nevidela v žiadnej škole. A môžem povedať, že som sa vtedy zamilovala do dobrovoľníctva. 

Ťahalo ma to aj k dobrovoľníctvu v zahraničí, kde som spojila svoju lásku ku cestovaniu a zároveň aj novú vášeň k dobrovoľníctvu. Skúsenosti a zručnosti, ktoré som tam nadobudla, sa nedajú porovnať so žiadnou dovolenkou. Ale najviac si asi vážim výnimočných nových ľudí, ktorých som spoznala a s ktorými som sa skamarátila.

Vtedy som už videla zopár neziskových organizácii „zvnútra“ a strašne sa mi zapáčila ich pracovná atmosféra a ľudia, ktorí sa takej práci venujú. Už si svoju kariéru ani neviem predstaviť v nejakej šedej kancelárii, v kostýme a s kopou papierov. Práve preto, keď som videla ponuku za stáž v CARDO,  som vedela, že je pre mňa perfektná.

Aj keď moje dobrodružstvo v CARDO teraz len začína, už sa teším na nové zážitky a ľudí, ktorých spoznám. A istá som si, že je aj moja cesta dobrovoľníctva ešte stále iba na začiatku.