Ivan Siláči o dobrovoľníctve: Aktívnym sa treba stať dnes!

Čo Vás priviedlo k dobrovoľníctvu?

K dobrovoľníctvu, a občianskemu aktivizmu ma priviedla všeobecná nespokojnosť so stavom vecí okolo mňa. Pre moju oblasť záujmu a profesiu to bol najmä komunitný život a vzťah komunity k mestu, v ktorom žijú. Zaujímal nás stav verejných priestranstiev, ulíc a parkov a to nielen po formálnej stránke ich vzhľadu ale najmä programová otázka ich využívania. Rozhodli sme sa prinášať inovatívne projekty a komunitné aktivity, ktoré vedú síce k „netradičnému oživeniu ulíc“, no my to vnímame ako prirodzenú súčasť mesta, čo je vlastne naším snom , aby obyvatelia ulice a námestia aktívne využívali, nielen na pasívny odpočinok či prechádzky. Zároveň počas rokov sme sa vyformovali aj ako platforma, pripomienkujúca rôzne projekty samosprávy na rekonštrukcie ulíc a parkov.

Akým dobrovoľníckym aktivitám sa venujete? 

Okrem tradičných kampaňových podujatí ako HUG DAY či PARK(ING) DAY organizujeme projekty, ktoré vypovedajú vzťah občana k mestu v ktorom žije: Čistenie hrobiek v kalvínskom cintoríne, Revitalizácia Parku B.S.Timravy (tu sme iniciovali aj premenovanie vágnej zelenej plochy v centre mesta na pomenovanie po významnej slovenskej literátke z regiónu, ktorá v parku má svoj pamätník a sochu), spolupodieľali sme sa na tvorbe rekonštrukcie Komenského ulice na Ulicu poznania, revitalizácii Hudobného pavilónu v parku a ako dobrovoľníci sme vytvárali zatrávnené sedenia k tomuto hudobnému pavilónu pre pikniky a pod, „Jarné upratovanie hláv knihou“ - opakovane, organizujeme besedy a prednášky spisovateľov, zorganizovali sme prvé dve verejné diskusie v našom meste - otázka parku B.S. Timravy a najmä otázka smerovania námestia republiky. 

Najmä pri tom poslednom tá verejná diskusia naštartovala proces, ktorý síce nezachránil fontánu na námestí v jej pôvodnej podobe, kde musela ustúpiť nákupnému centru, ale v súčinnosti so samosprávou a súkromným investorom sa nám podarilo zachrániť významné sochárske dielo Karola Lacka. Tento počin je ojedinelý v stredoeurópskom meradle a podľa našich informácii sa niečo podobné určite nestalo v Čechách a na Slovensku.

Čo pre Vás dobrovoľníctvo znamená?

Vyjadrenie vzťahu k mestu a miestu v ktorom žijem. Prostredníctvom dobrovoľníctva sa snažím odovzdať mestu a ľuďom v ňom to, čo do mňa počas dospievania vložili - inšpirácie, radosti ale aj problémy či rôzne nepravdy.

Spomínate si na moment spojený s dobrovoľníctvom, s ktorým by ste sa chceli s nami podeliť?

Pre mňa najsilnejším momentom za tých 3,5 roka bola situácia z Park(ing) Day 2013. Na jednom z parkovacích miest, okrem teda galérie, kreatívnej dielne, tanečných workshopov, burzy kníh či chill out kútiku sme ponúkali obyvateľom možnosť postáť, posedieť a vypiť si s nami kávu. Jeden 92 ročný pán nemohol uveriť tomu, že takáto komunita ako my existuje a neveril najmä tomu, že tú kávu má zdarma. Áno je to možno zvláštne, ale bol vskutku prekvapený. Chcel nám zaplatiť no my sme sa mu len poďakovali za rozhovor, ktorý bol plný pekných myšlienok a slov, no to, čo prišlo po jeho odchode nás šokovalo. Asi po pol hodine sa pán vrátil a priniesol nám čokoládu a hrušky zo svojej záhrady, že ak niekto robí pre niekoho niečo nezištne, tak sa chce pridať, venoval nám tieto malé dary a s úsmevom odkráčal. Dodnes sa na ulici zdravíme :) 

A na záver, akú by ste dali radu niekomu, kto sa chce stať dobrovoľníkom?

Nesedieť doma a odhodlať sa pre túto aktivitu dnes, nie zajtra. A to už je jedno v akej oblasti, ak niekto robí dobrovoľníctvo či aktivizmus od srdca je to vidieť a ľudia to ocenia. A najmä, človek bude mať lepší pocit sám zo seba a nadobudne skúsenosti, ktoré mu nikto inak nedá. 

Až pri samostatnej aktívnej práci človek získa zručnosti, aké nenadobudne posedávaním doma, no najmä, ani v zamestnaní. Tieto zručnosti a skúsenosti môže potom zúročiť pri hľadaní práce, resp. pri vytváraní vlastných rozvojových projektov.

Galéria