Doučovanie a tútoring v Plaveckom Štvrtku

Rozhovor s Jakubom Tešinským ktorý pôsobí v organizácií PIN (People in Need). PIN je prítomná v Plaveckom Štvrtku od septembra minulého roku. Čim sa zaoberajú a ako vyzerá ich práca? Niečo viac nám povie Jakub Tešinský.

1. Povedzte nám niečo o neziskovej organizácii People in Need, v ktorej pôsobíte.

Nezisková organizácia Člověk v tísni vznikla v roku 1992 v Českej Republike.
Jej slovenská pobočka, ktorá oslávila svoje desiate výročie, pracuje na Slovensku najmä v oblasti sociálnej integrácie vylúčených skupín, teda prevažne Rómov. Realizujeme programy v oblasti zamestnanosti, bývania, sociálnych služieb, komunitnej práce a vzdelávania. Okrem Plaveckého Štvrtku pôsobí na východnom Slovensku, kde máme päť komunitných centier. Okrem Českej a Slovenskej republiky pôsobí naša organizácia vo viac ako 25 krajinách, kde poskytujeme humanitárnu a rozvojovú pomoc a podporujeme dodržiavanie ľudských práv.


2. Čo je to doučovanie a tútoring? Ako dlho pôsobíte v Plaveckom Štvrtku?

Program individuálneho doučovania a tútoringu je určený pre deti, ktoré kvôli svojmu sociálnemu alebo rodinnému prostrediu nedokážu plniť nároky, ktoré na ne škola kladie. Nemusí sa jednať len o neochotu, ale aj o neschopnosť rodičov pomôcť im s prípravou na vyučovanie a zároveň sa nemusí týkať len detí z prostredia rómskej osady. Doučovanie a tútoring pozostáva z práce dobrovoľníka s konkrétnym dieťaťom, pomáhaním s domácimi úlohami a s dopĺňaním a opakovaním učiva. Tam, kde je to možné, dochádza dobrovoľník priamo do rodiny dieťaťa. Okrem pomoci v učení zároveň funguje pre dieťa ako pozitívny vzor a vplýva na celú rodinu. V Plaveckom Štvrtku aktívne pôsobíme od septembra 2014.


3. Koľko dobrovoľníkov momentálne pôsobí v Plaveckom Štvrtku?

Pôsobí tu momentálne pätnásť dobrovoľníkov. Každý z nich doučuje jedno dieťa, niektorí dve z dôvodu nedostatku dobrovoľníkov.


4. Aká bola reakcia detí na doučovanie?

Reakcia je väčšinou pozitívna. Je to aj o tom, že keď prídem do osady, ľudia hovoria, že konečne niekto niečo robí a je to fajn. Fungujú tu okrem nás aj iné neziskové organizácie alebo občianske združenia, ktoré sa tiež venujú deckám. RODIČIA TO PODPORUJÚ. My v prvom rade robíme s ľuďmi, ktorí to chcú. Túto ponuku som dal viacerým a tí, ktorí to naozaj chcú, prišli a sú spokojní. Takže ohlasy sú pozitívne, lebo sa to týka tých ľudí, ktorí to naozaj chcú. Nikoho sa nedá do ničoho nútiť. Zároveň, od začiatku spustenia doučovania máme väčší dopyt, ako dokážeme uspokojiť, to znamená viac záujemcov zo strany detí a ich rodín ako dobrovoľníkov.


5. Znamená to, že decká ochotne spolupracujú?

Áno. V rámci svojich možnosti sú ochotné pracovať. Robia a chodia do školy aj keď to majú relatívne ďaleko. Niektorí sa doučujú doma a niektorí v škole. Podľa toho, ako domáce prostredie vyhovuje doučovaniu a aké má rodina možnosti.


6. Akou formou vyberáte dobrovoľníkov? Kde ich vyhľadávate?

Okrem pár výnimiek, ktorí sú starší, sem väčšinou chodia študenti vysokých škôl. Dobrovoľníkov hľadáme tak, že urobíme nábor, napríklad na Pedagogickej fakulte. Dáme ponuku, že u nás je možnosť dobrovoľníctva, prípadne urobenia si povinnej praxe. Ľudia to poznajú, tak sa hlásia. Potom máme s nimi vstupné školenie, kde zistia o čom to je. Vysvetlíme im, ako program funguje, čo je jeho cieľom a kde sú hranice činnosti dobrovoľníka. Už tam vieme odhadnúť, pre koho je tento druh dobrovoľníckej činnosti vhodný. Prípadne v rámci prvých hodín odsledujeme spoluprácu dobrovoľníka a žiaka. Snažíme sa väčšinou spárovať dobrovoľníkov tak, aby to vyhovovalo rodine na základe jej požiadaviek a vzdelávacích potrieb dieťaťa a taktiež dobrovoľníkovi samotnému.


7. Potrebujete pre doučovanie a tútoring pedagogické vzdelanie?

Nie, nevyžadujeme to, keďže dobrovoľníci doučujú žiakov základnej školy. Avšak je pravdou, že nábor robíme väčšinou na školách pedagogického alebo sociálneho zamerania, lebo očakávame, že človek na Sociálnej práci alebo Pedagogickej fakulte bude chcieť učiť, alebo proste robiť so znevýhodnenými deťmi. Dobrovoľníkom zároveň poskytujeme dodatočné vzdelávanie v oblasti pedagogických metód, či v problematike porúch učenia.


8. Je možné uplatniť doučovanie a tútoring v škole ako prax?

Je to možné. Záleží akú formu praxe vyžaduje škola. Áno, stretli sme sa aj s tým, že dobrovoľníci to chceli mať formou praxe. Vieme si na základe určitých podmienok vyhovieť.


9. Čo takáto práca prináša dobrovoľníkom?

Dobrovoľníci majú primárne skúsenosť reálneho kontaktu s deťmi u nich doma. Chceme, aby tam tí ľudia boli, videli tú rodinu a aby vedeli ako to funguje. Tá reálna fyzická skúsenosť je niečo iné ako to, čo sa naučíš v knižke alebo čo sa dozvieš z médií. Pomáha to búrať vzájomné bariéry a predsudky. Myslím, že je správne navzájom sa spoznávať.


10. Mali ste aj nejaké negatívne skúsenosti?

Občas s dochádzkou. Podľa nej vidíme, či decká naozaj chcú alebo či to chcú iba v rámci nejakej módy, že sa chodia doučovať ďalší štyria kamaráti, tak chcem doučovanie aj ja, a potom nechodia pravidelne. Nie je to zásadný problém, ale dokáže to dobrovoľníka znechutiť.


11. Ako hodnotíte tento projekt celkovo?

Tento projekt beží zatiaľ krátku dobu. Podľa mňa je naštartovaný veľmi dobre a vidím tam pozitívne zmeny, ale to je otázka dlhodobej práce, nie otázka pol roka.


12. Na akú dlhú dobu dobrovoľník podpisuje zmluvu o vykonávaní dobrovoľníckej činnosti?

Zmluva sa obvykle podpisuje na pol roka. Prípadne sa čas vyčlení - ak by mal dobrovoľník záujem pracovať štyri mesiace, tak mu dáme do zmluvy štyri mesiace . Obvykle máme hranicu pol roka, lebo to je presne o tom, čo som hovoril pred chvíľou. Dôležitá je dlhodobejšia spolupráca s konkrétnym dieťaťom a vytvorenie vzťahu, ktorý ho môže posúvať ďalej.


13. Ako deti reagujú na zmenu dobrovoľníkov?

Aj o tom je doučovanie a tútoring. Je to postavené na vzťahu, aby dobrovoľník viedol dieťa aj nejako inak. Je to o tom kamarátskom vzťahu. Na starších deťoch nie je nejako špeciálne vidno, že by ich to poznačilo. Iné je to u menších detí. Keď sa pri malom dieťati za pol roka vystriedajú namiesto jedného dobrovoľníka traja, tak to nevplýva pozitívne.


14. Čo sa Vám najviac páči na doučovaní?

Ich živosť. Oni sú naozaj veľmi úprimní a žijú pre prítomnosť. Veľmi úprimní a srdeční ľudia.


15. Aké predmety doučujete? Ktoré predmety sa deťom najviac páčia?

Doučujem hlavne slovenčinu a matematiku, prípadne čo treba. Láka ich najviac angličtina a ešte hudba.


16. Čo by ste zmenili, aby bola Vaša práca ešte účinnejšia?

Osobne by som k nim chcel byť bližšie a častejšie, nie iba v rámci doučovania. Boli sme už na jednom výlete. Mali by sme znovu niečo podobné zopakovať. Je to taký čas sprevádzania mladého človeka, ktorý je podľa mňa dôležitý. Dal by som dokopy celý koncept toho, keď s nimi bývaš, učíš sa, raduješ a pracuješ.

 

Autor: Bojan Petrič